Snezienka moja
Prah horizontu rozpálený,
žiar farieb tónov plameňa,
zrod dňa vo vláčnom ticha znení
netuší, čo to znamená
keď na blankytom tkanej lúke
snežienky puky roztvoria;
spádom slnečných lúčov kúpeľ
roztápa duše na moria.
Zmámení vôňou kvetov azda,
čo dopadajú na pery;
včera ešte dážď a dnes sa zdá
že stačí slnku uveriť.
Noc postlala si, neprikrytá,
jej vánok zve Ťa : "Prosiť smiem?"
V radosti Tvojho smiechu čítam
aký bol krásny tento deň. Snezienka moja velmi ta milujem